Druhy vlka draveho
VLK DRAVÝ ~ Canidae Canis Lupus Lupus
(taktiež Canidae Canis Lupis Lupis)
Velkost a vaha:66 az 96 cm pri ramene,102 az 147 cm od hlavy po zaklad chvosta.Dĺžka chvosta je 33 až 51 cm. Priemerná váha je od 27 do 45 kilogramov, ale môžu mať aj 18 či 80 kilogramov. Samice majú zväčša o 20% menšiu hmotnosť.
Trochu z charakteristiky:su vysoko spolocenske a zijuce vo svorkach od 12 az do 30 jedincov,no velkost svorky zavisi od potravnych podmienok.Samec je pes a samica je suka.Hlavny par v svorke sa nazyva Alfa par,su to najsilnejsi jedinci v svorke a staraju sa o rozmnozovanie ktore je dokonale.Dvojica alfa sa stretava dva krat denne az dva tyzdne,v zime,ptom sa suka dostáva do estru.Obdobie tehotenstva trvá osem až deväť týždňov. 3 až 10 šteniatok sa narodí v brlohu vykopanom na tento účel. Šteniatka sa rodia slepé. Matka sa o ne stará a kŕmi materinským mliekom šesť až osem týždňov. Ale vlčie šteniatka ostávajú v brlohu aj niekoľko mesiacov. Úmrtnosť týchto šteniatok je, žiaľ, dosť vysoká - vyše 60%. Vlci žijú sedem až sedemnásť rokov, ak nepodľahnú ľudskej predácii.
Vyskyt: Vlky môžme nájsť v tundrách, horách a lesoch Severnej Ameriky, Kanady, Európy and východného Ruska. Rozloha je od 100 viac než 10,000 kilometrov štvorcových.
Biely tundrový vlk ~ Canidae canis lupus albus
-nachadza sa v Euroazijskych tundrach a lesoch,ci lesoch finska.Je to velky vlk s dlhou a svetlou srstou.
Vlk z Kenaiského polostrova ~ Canidae canis lupus alces
Tento druh žije v Saudskoarabskej púšti. Existuje iba 600 až 700 exemplárov co je dost malo na dnesne podmienky.Je to najmenší poddruh vlka, vážiac len 18 kg merajúc 66 cm po ramená. Srsť je krátka a bledo béžová. Uši sú veľké vzhľadom na veľkosť tela. Oči takéhoto vlka sú jasno žlté.
Kvôli drsným podmienkam, v ktorých žijú sa kŕmia príležitosne. Jedia divé zajace, hlodavce, small ungulates, road kill, and other carrion. V prvom rade lovia v noci a vykopávajú si diery do zeme, aby sa ukryli pred slnkom.
Tento druh vlka nežije v svorkách ako ostatné, so svojimi druhmi sa stretáva len v období párenia.
Vlk arktický ~ Canidae canis lupus arctos
Tento vlk je najväčším poddruhom vlka. Rodia sa béžové, ale keď dospejú ich srsť sa mení na kŕasnu bielu s svetlo šedými znakmi timber-vlka. Dospieva vo veku 3 rokov. Jeho čas párenia začína, keď sa začína oteplovať Rodia sa 2 až štyri šteniatka.
Vlk mexický ~ Canidae canis lupus baileyi
Istý čas žil tento vlk vo východnej a strednej Arizone, na Mogollonskej rovine, juhu Nového Mexica, západnom s strednom Texase a v Sierra Madre. Obýval vždyzeleńe lesy, borovicové a dubové lesy atrávnaté územia.
Mexický vk sa pári v neskorú zimu a skoro na jar. Brlohy sú zväčšené, pôvodne jazvečie brlohy alebo sú na stranách kopcov. Po 60-63 dňoch tehotenstva sa rodí až šesť šteniatok.Všetci členovia svorky sa starajú o novorodencov.
Dnes sa odhaduje, že žije len asi 200 jedincov, všetky sa rodia v ZOO alebo chránených oblastiach.
Vlk newfoundlandský ~ Canidae canis lupus beothucus
Žijúci na ostrove Newfoundland. Pravdepodobne bol celý život biely. Vyhynul.
Bernardský vlk ~ Canidae canis lupus bernardi
Žijúci na Viktoriiných ostrovoch. Mal bielu srsť, na krku mal čierne oblasti. Vyhynul niekedy medzi 1918 a 1952.
Vlk stepný ~ Canidae canis lupus campestris
Malý vlk žijúci na púštiach stepiach Ázie. Má drsnú, krátku sivú srsť.
Mongolian wolf ~ Canidae canis lupus chanco
Vlk z Britskej Kolumbie ~ Canidae canis lupus columbianus
Veľký poddruh vlka nájdený v Yukone, Britská Kolumbia, a v Alberte ( Kanada ). Vyhynul.
Vlk z Vancouverského ostrova ~ Canidae canis lupus crassodon
Stredne veľký vlk s čierno-sivou srsťou.
Vlk kaspický ~ Canidae canis lupus cubanensis
Vlk španielsky ~ canidae canis lupus deitanus vyhynul
Asian desert wolf ~ Canidae canis lupus desertorum
Vlk z kaskádového pohoria ~ Canidae canis lupus fuscus
Hnedý vlk, ktorý žil v Kaskádovom pohorí. Vyhynul asi v roku 1940.
Sivobiely vlk ~ Canidae canis lupus griseoalbus
Predpokladá sa, že tento poddruh vyhynul
Honšský vlk ~ Canidae canis lupus hodophilax(Tiež nazývaný vlk kishida) Tento vlk žil na ostrove Hokkaido, Japonsko. Pravdepodobne vyhynul
Hudsonov vlk ~ Canidae canis lupus hudsonicus Našli ho na Aljaške, strednej a severovýchodnej Kanade, a západe Spojených Štátov. Vlk ibérský ~ Canidae canis lupus signatus Niekedy si ho mýlia s vyhynutým španielskym vlkom (Deitanus). Väčšina žije v husto oľudnených oblastiach severného Španielska. Dnes majú tendenciu požierať zdochliny, len niekoľko žije vo vzdialených oblastiach zachovávajúc pôvodné stravovacie návyky. Odkedy je v ohrození vyhynutia, chovajú sa v zajatí v Španielsku, s cieľom rozšíriť ich v prírode.
Vlk zo severnej časti pohoria Rocky Mountains ~ Canidae canis lupus irremotus Tento druh sa vyskytuje od severnej časti pohoria až po Južnú Albertu v Kanade. V Spojených Štátoch sa považuje za vyhynutého. Napriek tomu existujú správy o jeho videní v Ľadovcovom Národnom Parku v Montane.
Vlk tibetský ~ Canidae canis lupus laniger Vlk strednej veľkosti s dlhou srsťou. Nájdený v strednej Číne, v Manschurai, Mongolsku, Tibete a juhozápadnom Rusku.
Vlk labradorský ~ Canidae canis lupus labradorius Farba srsti od tmavo sivej až po bielu. Nájdený v severnom Quebecu a Labradore.
Vlk Alexandra Achipelaga ~ Canidae canis lupus ligoni Nájdený na ostrovoch Alexandra Archipelagav arktiku. Malý, tmavosrstý vlk.
Východný timbervlk ~ Canidae canis lupus lycaon Nájdený vo východnej Kanade a USA. Je to prvý vlk, ktorý bol spoznaný, v roku 1775.
Vlk zo severozápadných teritórií ~ Canidae canis lupus mackenzii Farba srrsti od čiernej po bielu. Nájdený pozdĺž arktického pobrežia a na východ od rieky Mackenzie v severozápadnom teritóriu.
Vlk z ostrovu Baffin ~ Canidae canis lupus manningi Najmenší arktický vlk. Do roku 1943 nebol uznaný ako poddruh vlka.
Vlk rakúsko-uhorský ~ Canidae canis lupus minor
Vlk juhozápadný ~ Canidae canis lupus mogollonensis
(tiež známy ako Vlk z Mogollonského pohoria) Stredne veľký vlk z Arizony a Nového Mexika. V roku 1935 vyhynul.
Vlk texaský ~ Canidae canis lupus monstrabilis Vlk nájdený v Texase a Novom Mexiku. Vyhynul v roku 1942.
Vlk veľkoplaninový ~ Canidae canis lupus nubilus Túlal sa medzi južnou Manitobou a Saskatchewanom, až po západný Texas. Typická je svetlo hnedá srsť. Považovaný za vyhynutého od roku 1926 ale je možné, že sa vyskytuje v Minnesote.
Vlk z údolia Mackenzie ~ Canidae canis lupus occidentalis Žije v hornej časti údolia rieky Mackenzie tak južne ako Alberta. Jeden z najväčších druhov v severnej Amerike. Farba srsti je rôzna, od tmavo čiernej až po číro bielu.
Vlk grónsky ~ Canidae canis lupus orion Nachádza sa v Grónsku.
Vlk indiánsky ~ Canidae canis lupus pallipes
(tiež známy ako Vlk iránsky) Žije v Iráne.
Vlk aljašský ~ Canidae canis lupus pambasileus Nachádza sa v severnej Kanade a na Aljaške.
Vlk tundrový ~ Canidae canis lupus tundrarum Nájdený v arktickej tundre. Svetlo sfarbený vlk
Vlk z južnej časti pohoria Rocky Mountains ~ Canidae canis lupus youngi Žil v južnej časti Rocky Mountains v Utahu, Arizone, Novom Mexiku, Colorade a Wyomingu. Svetlý vlk. Vyhynul v roku 1935. Canidae Canis Rufus Rufus
Druhy vlka cerveneho
Vlk červený floridský ~ Canis rufus floridianus
Vlk vážiaci od 18 do 36 kilogramov, je typickým nočným lovcom pohybujúcim sa v malých skupinkách po dvoch alebo troch jedincoch. Teórie o jeho pôvode sú kontroverzné. Jedni naliehajú, že je to geneticky jasný druh, kým druhí tvrdia, že je to len poddruh sivého vlka, no a nájdu sa i takí, čo si myslia, že je to hybrid vlka sivého a kojota.
Pôvodne tento druh žil na väčšine územia východných USA, od Pensylvánie až dokonca po západný Texas. Na začiatku 20. storočia však programy na udržanie rovnováhy v prírode previedli krutý teror na červeného i sivého vlka.
Odlesňovanie umožnilo kojotom íšť na východ a oni začali spolunažívať s červenými vlkmi. Ako sa populácia červeného vlka redukovala, nákazy ako červy v srdci viedli takmer k vyhynutiu. V roku 1967 boli už na zozname ohrozených druhov, a v roku 1973 padli pod ochranu organizácie US Fish and Wildlife Service with the passage of the Endangered Species Act - organizácia na ochranu ohrozených druhov.
Organizácia Point Defiance Zoo & Aquarium v spoločnom programe s USFWS založili kŕmenie v zajatí v roku 1973. V niekoľkých nasledujúcich rokoch boli vlci premiestnení z voľnej prírody, aby nevyhynuli. Toto bol prvý program USFWS týkajúci sa zajatia s cieľom zachrániť nejaký druh. Iba 14 červených vlkov ostalo nažive, a po roku 1980 sa považovali za vyhynuté. Odkedy však spomenutý program začal, populácia sa rozmnožila a dnes ich je okolo 300. Štatistické analýzy populácie a veľká pozornosť na detaily pomohla zachovať genetickú diverzitu.
V roku 1987 boli vypustené prvé vlky do voľnej prírody v severovýchodnej časti štátu Severná Karolína. Boli označené, sledované a študované. Prvé vĺča sa narodilo rok nato. Dnes je vo voľnej prírode od 75 do 80 červených vlkov.
Druh hrivnateho vlka
Canidae Chrysocyon Brachyurus
Tento druh sa pokladá za zraniteľný. Odhaduje sa, že žije asi 2200-4500 hrivnatých vlkov.
Hrivnatý vlk žije v tropických savanách a lesoch Južnej Ameriky; severná Argentína, Paraguay, východná Bolívia, a juhovýchodné Peru. Niektorí si myslia, že je to hybrid vlka a líšky. Sú asi 88 cm vysoké a vážia zo 50 kg. Telo je pokryté zlato-červenými chlpmi, čiernymi nhami a čiernou hrivou.
Sú to nočné živočíchy, ktoré cez deň rady oddychujú v lesoch a lovia v noci. Aj keď mnohí tomu neveria, ale sú veľmi plaché a útočia len v prípade pocitu ohrozenia či strachu.
Hrivnaté vlky žijú v monogamistických pároch a pária sa na začiatku jari. Narodí sa zvyčajne od 2 do 5 šteniatok
A pride to najlepsie Druh vlka Canis Dirus (vlk hrozny
Canidae Canis Dirus
Canis Dirus bol v podstate celkom podobný dnešnému vlkovi dravému, či už v rozmeroch alebo váhe. To znamená, že meral asi 1.5 metra a vážil zhruba 50 kilogramov. Aj vyzeral podobne ako dravý; predsa sa však nájde niekoľko odlišností. Canis Dirus mal Dirus boli nájdení v stredozápadnej časti USA.
Rod Canis podľahol rozlišnej záhube na konci Pleistocénu. Vlk sivý a kojot sa vyhli vyhynutiu, ktoré bolo 9 až 10 000 rokov dozadu. Vlk hrozný napodiv neprežil. Predpokladá sa, že Canis Dirus bol závislý na mŕtvolách mohutných bylinožravcov, ktoré žili v dobe ľadovej. Keď tieto zvieratá vyhynuli, vymreli i tieto vlky. Vedci však nevedia s istotou povedať, že je to práve kvôli tomu. Ale fakt, že Canis Dirus mal kratšie nohy, mohlo znamenať, že vk hrozný bol pomalší bežec a nie až tak prispôsobený na chyta
Komentáre
Blbé